Vitajte pod povrchom bielej

 

Odskrutkovala som pero. Nový Waterman s hrotom zlatej farby, ktorý konečne dostal atrament. Na bielu stranu pod pôvodnú vetu som napísala:

Pod povrchom bielej. Rovnakým písmom.

Jemný zvuk kovu kĺzajúceho po papieri zmenil ticho. Zlatý hrot za sebou nechával tmavomodrú stopu, ktorá pomaly vsakovala do vlákien. Písal prvé slová tohto textu. Pozvánku do písania z vášne. Do intimity toho, čo zostáva pod povrchom. Áno. Pod povrchom bielej ostávame plne odhalení.

Publikácia na Substacku

Osobnejší priestor pre kontakt s čitateľmi

a texty, ktoré vznikajú aj medzi esejami.

Nové eseje priamo do vašej schránky

Najnovšie eseje

Neviditeľné kníhkupectvo

Zostala som stáť. Cez presklené priečelie meštianskeho domu siaha svetlo až na druhý koniec dlhej miestnosti, hoci sklo je dnes špinavé. Napriek tomu odráža obraz ženy v bielom svetri a šáli rovnakej farby, siahajúcom po kolená. Pristúpila som bližšie. Za chrbtom obrazu, ktorý sa pohol spolu so mnou, prechádzali po chodníku ľudia. Vstúpili doň a znovu sa bez pozastavenia stratili.

Čítať ďalej
Pod povrchom bielej

Kedysi som mala kníhkupectvo. Malý priestor na prízemí meštianskeho domu mojich rodičov, do ktorého sa vchádzalo cez obchod s topánkami. Na mieru vyrobené regále z masívneho dreva majestátne lemovali tri zo štyroch stien, od stropu až po tmavý koberec, ktorý občas budil u zákazníkov mierne rozpaky.

Čítať ďalej
Skutočná, keď píše

Je už konečne všetko dostatočne dokonalé na to, aby som dokázala napísať záver Lieniek a jednorožcov? Práve som otvorila svoj notes, ten s ručne robeným papierom, medzi ktorým sú zalisované drobné kvietky. Ich vôňa sa tentoraz zmiešala s vôňou kvitnúceho jazmínu v tesnej blízkosti môjho kresla na terase. Odchlipla som si z teplého kakaa.

Čítať ďalej
Pod jantárovým svetlom

Pristihla som sa pri tom, ako nanovo počúvam vlastný článok, nahraný mojím vlastným hlasom. Článok, ktorý mal byť akousi spoveďou samej sebe. Alebo nielen mne? Každopádne, len čo sa preniesol z mojej hlavy na papier, zmenil svoj charakter. Keby som tento fakt chcela zaobaliť do dokonalej výhovorky, označila by som za vinníka tú veľkú jantárovú žiarovku nad mojím kreslom.

Čítať ďalej

Where the world ends and the soul begins