Tri týždne som hľadala záver a dúfala, že ho nenájdem. Bola by to amputácia. Záverečná časť trilógie, napísaná na terase, medzi jazmínom a vychladnutým kakaom.

Myslela som si, že keď si text vypočujem, uložím ho do zásuvky s nápisom „publikované”. Nestalo sa. Druhá časť trilógie, o tom, ako ma uzamkol vlastný text.

Je desať hodín večer a svet dookola stíchol. Tesne predtým, než so svetom stíchol aj môj telefón, stihli bliknúť tri bodky. Esej o blízkosti, ktorá vzniká bez fyzickej prítomnosti, a o tom, čo z nej zostáva skutočné.